Prvú menštráciu som dostala, keď som mala dvanásť a pol roka. U nás doma som bola tretia žena v poradí, po mame a o päť rokov staršej sestre, ktoré vypracovali slušný systém prežitia počas „našich dní“. Na toalete bol košík s vložkami, vatou a na zemi nastrihané ústrižky novín, do ktorých sa použité hygienické pomôcky balili. Na vianoce, keď balím ponožky pod stromček, využívam rovnaký postup. Preložiť na polovicu, zatočiť a oba kraje zahnúť dovnútra. Dnes, keď má každá vložka pekný obal v pastelovej farbe, sa moja skúsenosť z roku 1987 zdá ako čítanie z Jany Eyrovej.

Takže, keď som dostala svoju prvú menštruáciu, boli na trhu len tri druhy hygienických pomôcok. V snahe vybrať si tú najvhodnejšiu, rozumej bez rizika pretečenia a prania nohavičiek pod studenou vodou, som ich vyskúšala rad za radom.

Číslo 1 – vata. Jej pozitíva boli, že ste si mohli odtrhnúť akúkoľvek dĺžku, pre slabšie i silnejšie krvácanie. Do nohavičiek ste vložili dve, niekedy tri vrstvy. Nevýhody spočívali, ako to slušne napísať, v jej tvárnosti. Materiál sa prispôsobil tvaru intímnych partií. A často sa v nich zasekol. Veru, občas sa mi na zadku vytvoril zajačí chvost alebo vpredu mužská pýcha. Okrem toho vŕzgal ako čerstvo napadnutý sneh.

Číslo 2 – buničina obalená sieťovinou z nite. Už si nepamätám presný názov. Bola to zlisovaná vata bez možnosti regulovania veľkosti. Rotovala všetkými smermi, zhužvala sa do neforemného slíža, nepodarilo sa mi ani raz zostať v suchu.

Číslo 3 – nesavá vložka. Keď ste na ňu kvapli vodu, stiekla po jej povrchu. Na koži ste ju cítili ako na seba naskladaný kancelársky papier. Tlačila, bola krátka, pretekala zozadu aj spredu. Okrem toho sa jej páčilo v zadnej časti tela, čoho následkom po použití vyzerala ako detské papierové lietadielko.

Po revolúcii prišla na trh vložka s krídelkami. S hebkým povrchom. Spoľahlivá. Revolúcia nastala aj medzi menštrujúcimi ženami. Ibaže. Raz som sedela v škole, dostala som menzes a potrebovala som si rýchlo dať vložku. Svoj omyl som si uvedomila o päť minút neskôr. V snahe byť konečne v bezpečí, som si ju nalepila naopak. Lepidlom nahor.

Vtedy som sa ešte neholila na intímnych partiách, tak si viete predstaviť ten obraz, keď musela ísť preč. S jej odstránením mi pomáhala sestra. Aj som kričala, aj sa smiala. Veru, aj také boli moje menštruačné začiatky.